Ja mam za sebou tiez par nezabudnutelnych zazitkov so divokou zverou. Prekvapujuco niektore zazitky boli necely kilometer od mestskej zastavby. Raz sme sa predierali s kamaratmi z miesta blizko Dca kde uz niekolko rokov stoji teepee a kde sme v tom case stavali chatku. Tentokrat som bol zvedavy a nesli sme po obvyklych cestach, ale traverzovali sme svah az sme sa dostali na lesny priesek - pas asi 50 m siroky, my uprostred, vsade naokolo malincie. Ako tak prechadzame, zrazu pocut hluk a praskot konarov a na lesnej prti asi 30 m pod nami bezali diviaky, takych 6 kuskov a veru niektore by boli paradne kusky. Este ani nestihli prejst priesekom ked aj zhora bolo pocut lomoz a na dalsej prti tiez zhruba 30 m prebehlo par kusov srncacej zveri. Bola to veru paradna zhoda okolnosti, neviem co by sme robili keby si najma tie diviaciky vybrali ist stredom, stretnut ich zoci voci s minimalnou sancou rychleho uniku...
No asi najintenzivnejsi zazitok - schadzali sme partia z hrebena hory a s jednym kamosom sme mali tak 500m naskok. Schadzali sme po bocnom hrebeni, ktory z bokov klesal prudsie do udoli. Opat pocut dupot zveri, tak sme zmeraveli a obzreli sa smerom odkial to prichadzalo. Zrazu sa ani nie 40m od nas vyrutil srnec a v zavese za nim v trojuholnikovej formacii bezali srny, dokopy asi 7-8 kuskov. Na moje prekvapenie, ked nas zbadali, vobec nezmenili smer ale utekali priamo na nas. Neviem preco ale ani som sa nepomohol. Zver bezala plnou parou a az nejakych 8 m od nas trochu zmenili smer a minuli nas. Po nejakej chvili som sa spamatal a zavrel usta, pozeram na kamosa, ten bol na tom velmi podobne.
Nj a este jedna taka lepsia prihoda. Raz sa na mna vykaslali kamarati a ja nasr... som si povedal ze idem aj bez nich. To uz bol letny podvecer a vedel som ze na planovane miesto pojdem viac menej za tmy. Celovku som vtedy este nemal ale povedal som si ze to bude ok, ved bolo celkom jasno a vacsinou sa tam ide po starej asfaltke. Moje stanoviste bolo uprostred velkej luky akoby takej malej nahornej plosiny. Akonahle som na nu vystupal riadnym prutasom, zacul som asi 300 metrov oproti mne na kraji luky pod horou stekat srnca. Pokracoval som dalej, to uz bola tma a ja som rozoznaval len take zakladne veci ako prechody medzi lukou, horou a oblohou. Zrazu pocujem ako smerom od miesta predomnou kde musela byt crieda srn nieco ku mne uteka. Okamzite som zastavil a cakal co sa bude diat. Trocha na ukludnilo ked som podla zvuku zistil ze to zviera sa pohybuje skokmi a nie malymi krokmi - teda vysoka. Pravdepodobne srnec pribehol az na par metrov ku mne. Avsak nie natolko aby som ho videl. Zastavil sa a ja som pocul ako cez nozdry nasava moj pach. Po pol minute sa otocil a bezal naspat za criedou, ja som sa pobral zase svojou cestou.
A este jedna zabavnejsia story na zaver. Ako sme mali OF stretko na jesen v Malej Fatre, isiel som o 2 dni skor, ze si konecne prejdem aj lucansku cast. Druhy den uz som schadzal z Mincola do Strecna, na usiach sluchatka, bo uz mi prislo otupno samemu. Kracal som po chodniku uz v lese, predo mnou este poriadny zostup dolu. Ako tak vychadzam zo zakruty uprostred chodnika stoji koza a pozera na mna. V tej jesennej farebnosti biela koza - to bolo fakt nieco co som necakal. Pozeram na nu ako vyjaveny (v prvom momente mi blyslo hlavou: Aha kamzik albin a tu v Malej Fatre:)). Tak som zacal vyvolavat ze ci tam niekde nebude pastier. Nikto sa neozval ani ziadne ine zvuky som nepocul. Tak si vravim ze ju skusim chytit. Pustila si ma k sebe tak na 2 metre a potom vzdy odbehla smerom dopredu. Takto sme sli spolu asi kilometer, ona vzdy odbehla 100 m, potom ma nechala priblizit a to stale dokoliecka. Po tom kilometri zacalo klesanie a ona nie a nie ist dolu. Nezostalo mi nic ine, ako ist dalej bez nej.
Napsal: pát zář 26, 2008 14:53
)
...brrr...pro mě strašná kombinace - snad ta úplně nejhorší (jen ty hadi obecně mi nevadí, ovšem jedovatý naživo taky nemusím...)
