Od spicky a po... 

Ještěže pořád existují hory...Klíma píše:chonda píše:Jak kde - když mám nůž, tak od špičky (možnost držení banánu v pokročilém stadiu rozjedenosti), taky v případě poněkud "jetějšího" banánu - tam při pokusu o otevření od stopky dochází k příčnému defektu obalové hmoty, což podstatně ztěžuje přístup dále.
V přírodě pak u banánů v rozumném stavu zralosti volím přístup od stopky. Důležité je samozřejmě i dodržovat správný směr otevírání - zásadně proti směru křivosti banánu!!!
postupovat diagonalne ...
šíp píše:od špičky a po. dycinky po. čistím si zuby po každém jídle. i na treku
Skimpy píše: Doktor Šmucler dokonce tvrdil, že čištění zubů je dostačující 1 x denně, že ty bakterie se tam začnou tvořit až za myslím 48 hodin.
Skimpy píše:Klíma píše:chonda píše:Jak kde - když mám nůž, tak od špičky (možnost držení banánu v pokročilém stadiu rozjedenosti), taky v případě poněkud "jetějšího" banánu - tam při pokusu o otevření od stopky dochází k příčnému defektu obalové hmoty, což podstatně ztěžuje přístup dále.
V přírodě pak u banánů v rozumném stavu zralosti volím přístup od stopky. Důležité je samozřejmě i dodržovat správný směr otevírání - zásadně proti směru křivosti banánu!!!
postupovat diagonalne ...
Jenom by mě zajímalo kde má banán diagonálu????
Skimpy píše:Vzhledem k možným komplikacím doporučuji raději pojídat banán v celku se slupkou a předem se přesvědčit zdali není v blízkosti nějaká černá díra.
protoze jinak je banan vtazen do cerne diry Jan píše:Hmm, vcelku dobrá úvaha, ale zdá sa, že si nebral do úvahy posledné výsledky profesora Schmidta z Mníchovskej univerzity, ktorý tvrdí (Schmidt, Neubaer at all, 1999), že princíp neurčitosti v blízkosti čiernych dier môžeme eleminovať vyšším momentom hybnosti skúmaného telesa v ich blízkosti, vychádzajúc samozrejme z predpokladu, že špeciálna teória relativity je platná. V takom prípade potom môžeme skúmaný banán považovať za teleso s hmotnosťou M a známou (!) rýchlosťou V (pravda, pri zachovani hodnoty Gama funkcie = 1, čo však nie je také samozrejmé) a v takom prípade nemusí absolutná gravitácia čiernej diery s infinitívnou veľkosťou spôsobovať dynamické zakrivenie banána a ten ostáva v nezmenenej podobe. Túto teóriu by mohla vyvrátiť práca docentky Makarovovej (New York, 2002), ale jej aplikácia na problém lúpania banánu by už presiahla možnosti tejto diskusie.
mifr píše:uz jsem myslel, ze napises i pojidani pepino
mifr píše:uz jsem myslel, ze napises i pojidani pepina
Hafi píše:ONDRA píše:od spicky a pred...
fuj a fuuuj
Skimpy píše:Samozřejmě těch možností jak nahradit banán je mnoho.
zbuddy píše:mifr píše:uz jsem myslel, ze napises i pojidani pepino
Ale pozor, my starší víme, že "oloupat banán" je určitý slangový výraz....
Jan píše: V takom prípade potom môžeme skúmaný banán považovať za teleso s hmotnosťou M a známou (!) rýchlosťou V (pravda, pri zachovani hodnoty Gama funkcie = 1, čo však nie je také samozrejmé) a v takom prípade nemusí absolutná gravitácia čiernej diery s infinitívnou veľkosťou spôsobovať dynamické zakrivenie banána a ten ostáva v nezmenenej podobe.
conny píše:Jan píše: V takom prípade potom môžeme skúmaný banán považovať za teleso s hmotnosťou M a známou (!) rýchlosťou V (pravda, pri zachovani hodnoty Gama funkcie = 1, čo však nie je také samozrejmé) a v takom prípade nemusí absolutná gravitácia čiernej diery s infinitívnou veľkosťou spôsobovať dynamické zakrivenie banána a ten ostáva v nezmenenej podobe.
Rychlost bananu sa da samozrejme urcit len vzhladom k inercialnej vztaznej sustave. tu nastava problem ci za vztazny bod povazovat teleso T - osobu lupajucu banan (a ktory bod tohto telesa budeme uvazovat) alebo centralny bod ciernej diery, co vsak prinasa obrovske problemy pri urcovani rychlosti V bananu, pretoze jeho rychlost voci ciernej diere nie je konstantna. keby sme za vztaznu sustavu povazovali samotny banan, zjednodusilo by to sice problem urcenia jeho rychlosti, avsak vnasa sa novy problem - jeho hmotnost voci ciernej diere sa meni v zavislosti od casu a vzdialenosti od CD. v tomto priade sa vsak podla profesora Iljiusenka z Moskovskeho technickeho institutu daju efektivne vyuzit diferencialne rovnice (vyslo aj v ceskom preklade - Ilj - Diferencialni rovnice pri urcovani rozmeru konvecnich teles v bliskosti prostorovych a casovych singularit)