Velká Fatra
Moderátoři: Moderátoři - veteráni, Moderátoři - nová krev
Příspěvků: 64
• Stránka 1 z 3 • 1, 2, 3
Velká Fatra
od mifr » pát úno 17, 2006 8:07
Ahoj vsichni, dosla mi nabidka na kratky trek po Velke Fatre. Jelikoz vas vsechny povazuju za zkusenejsi cestovatele 
, chci se zeptat, co na ten plan rikate a vubec, jestli vite neco o trase, chatach, salasich kolem, medvedech 
a tak...Prosim napiste klidne jakekoliv pripominky...Diky moc za rady, napady a tipy...
Zde je ta zprava:
5.6. v pátek bude sraz v Brně a ráno by jsme vyjeli vlakem na Slovensko.
Nejlepší spoj jsem našla do Dolného Harmanca ve 4 13 z Brno hl. n. ( délka cesty 6 hod 15 min. ) Kdo najde lepší můžeme jet jinak.
V Dolném Harmánci je prý nějaká jeskyňa, kterou můžeme případně navštívit.
1. noc bychom spali v nebo u Hotelu Kralova studna, je to ubytovna. Druhy
den by se šlo pohřebeni na chatu po Borišovom, kde by byla 2. noc ( na
internetu píší 100 Kč ve spacáku, 140 v peřinách ). Na chatě pod Borišovom
bychom podle počasí a nálady mohli zůstat 2. noci a udělat okruh kolem
chaty. Další den bychom šli hřebenovku a spali někde v salaši u Klaku.
Poslední den ráno by byl přesun k vlaku do Krpelan, nebo Lubochne, nebo
Kralovan a přesun rychlíkem do Brna.
Lístek na vlak, když pojedeme na společnou určite nepřekročí 400 Kč a
náklady na ubytování budou také minimální ( kolem 300 Kč ), něco útrata v
hospodě, prostě za 1000 Kč si budeme žít jako králové. Otázka je jestli s
sebou brát stany??? Medvědů je tam dost, to už víme !!!
, chci se zeptat, co na ten plan rikate a vubec, jestli vite neco o trase, chatach, salasich kolem, medvedech a tak...Prosim napiste klidne jakekoliv pripominky...Diky moc za rady, napady a tipy...
Zde je ta zprava:
5.6. v pátek bude sraz v Brně a ráno by jsme vyjeli vlakem na Slovensko.
Nejlepší spoj jsem našla do Dolného Harmanca ve 4 13 z Brno hl. n. ( délka cesty 6 hod 15 min. ) Kdo najde lepší můžeme jet jinak.
V Dolném Harmánci je prý nějaká jeskyňa, kterou můžeme případně navštívit.
1. noc bychom spali v nebo u Hotelu Kralova studna, je to ubytovna. Druhy
den by se šlo pohřebeni na chatu po Borišovom, kde by byla 2. noc ( na
internetu píší 100 Kč ve spacáku, 140 v peřinách ). Na chatě pod Borišovom
bychom podle počasí a nálady mohli zůstat 2. noci a udělat okruh kolem
chaty. Další den bychom šli hřebenovku a spali někde v salaši u Klaku.
Poslední den ráno by byl přesun k vlaku do Krpelan, nebo Lubochne, nebo
Kralovan a přesun rychlíkem do Brna.
Lístek na vlak, když pojedeme na společnou určite nepřekročí 400 Kč a
náklady na ubytování budou také minimální ( kolem 300 Kč ), něco útrata v
hospodě, prostě za 1000 Kč si budeme žít jako králové. Otázka je jestli s
sebou brát stany??? Medvědů je tam dost, to už víme !!!
-
mifr - nadšenec
- Příspěvky: 1875
- Registrován: úte bře 15, 2005 14:04
- Bydliště: Brno
od Ježo » pát úno 17, 2006 9:09
V pohodě. Trošku skeptický bych byl ohledně toho kolečka kolem Chaty pod Borišovem, ne, že by se nedalo někam vyjít, míst je zajímavých dost, ale počítej s tím, že se budeš vracet stejnou cestou.
Za zvážení bych doporučoval variantu liptovského hrebeňa, imho mi přijde zajímavější než ten druhý (sakra, jak se jmenuje...?). Tam je možné přespat v tur. ubytovni na Smrekovici nebo v tur. hotelu kousek od něj. V případě této varianty bych stany nebral (zákaz stanování ve NPVF, he?), vše se dá v pohodě dojít.
S druhým, západním hřebenem nemám zkušenosti.
Co se týče dopravy, můj favorit je noční rychlík 223/661 Vihorlat/Rožmberk, Brno 21:00 - Ružomberok 4:31 (je to až takový favorit, že jízdní řád znám nazpaměť...)
Kdyby cokoli, ozvi se, teď jsme to šli na sněžncích a bylo to fajn.
Ještě je možnost přespání v salaši pod Suchým vrchom, ovšem je otázka, jestli je to možné i v červnu.
A ještě mě napadá: co tahkle Velká Fatra nonstop?
Za zvážení bych doporučoval variantu liptovského hrebeňa, imho mi přijde zajímavější než ten druhý (sakra, jak se jmenuje...?). Tam je možné přespat v tur. ubytovni na Smrekovici nebo v tur. hotelu kousek od něj. V případě této varianty bych stany nebral (zákaz stanování ve NPVF, he?), vše se dá v pohodě dojít.
S druhým, západním hřebenem nemám zkušenosti.
Co se týče dopravy, můj favorit je noční rychlík 223/661 Vihorlat/Rožmberk, Brno 21:00 - Ružomberok 4:31 (je to až takový favorit, že jízdní řád znám nazpaměť...)
Kdyby cokoli, ozvi se, teď jsme to šli na sněžncích a bylo to fajn.
Ještě je možnost přespání v salaši pod Suchým vrchom, ovšem je otázka, jestli je to možné i v červnu.
A ještě mě napadá: co tahkle Velká Fatra nonstop?
-
Ježo - nadšenec
- Příspěvky: 1529
- Registrován: úte lis 29, 2005 12:22
- Bydliště: Brno
od Rujir » pát úno 17, 2006 16:51
Co sa tyka tej jaskyne, tak rataj, ze ak nevystihnete spoj az priamo k jaskyni, tak z dediny to budete mat celkom daleko. Pozri do mapy a uvidis.
Inak je ten plan celkom fajn. Taka klasicka velkofatranska hrebenovka, eln by som vam tiez odporucal zvazit radsej trasu cez Skalnu Alpu a Smrekovicu. Cez Klak som sice este nesiel, ale podla mna je ta druha varianta krajsia.
Jo a Chata pod Borisovom uz urcite stoji viac. Podla poslednych sprav: 250 Sk (obliecky), 170 Sk (vlastny spacak). To su ceny zo septembra 05.
Inak je ten plan celkom fajn. Taka klasicka velkofatranska hrebenovka, eln by som vam tiez odporucal zvazit radsej trasu cez Skalnu Alpu a Smrekovicu. Cez Klak som sice este nesiel, ale podla mna je ta druha varianta krajsia.
Jo a Chata pod Borisovom uz urcite stoji viac. Podla poslednych sprav: 250 Sk (obliecky), 170 Sk (vlastny spacak). To su ceny zo septembra 05.
If you're feeling original, it means you just haven't read enough.
-
Rujir - Moderátor
- Příspěvky: 8954
- Registrován: pát srp 13, 2004 10:13
- Bydliště: Dubnica n.V./BA
od Yopo » pon úno 20, 2006 23:36
Hmmm, pohodova trasa. Odporucal by som vsak liptovsky hreben. Z liptovskeho hrebena je krajsi vyhlad na obe strany. Turciansky hreben ma nevyhodu v tom ze je zalesneny a nie su tam take vyhlady ako poskytuje liptovsky hreben. Ja som tam bol v lete ked sme roblili hrebenovku Nizke Tatry + Velka Fatra a vrele doporucujem.
Pre nazornost trasy (popis prvej hrebenovky - NT som niekde stratil):
Veľká Fatra
Naše putovanie opäť začína. Tento krát je naším východiskovým bodom obec Staré Hory, kam sme sa dostali autobusovým spojom SAD (Donovaly-Staré Hory). Sme už iba dvaja, pretože zvyšok osadenstva sa rozhodol stráviť aj ďalšiu noc na Donovalách. Z autobusovej zastávky kráčame asfaltkou po zelenej a v obci Turecká plánujeme odbočiť na žltú. Počasie nám praje. Je horúci, slnečný podvečer a my sme tak uťahaní po predošlých dňoch, že prestávame pozorne sledovať značku. Zastavujeme sa až na konci dediny a zisťujeme, že sme pravdepodobne zabudli odbočiť. Keďže novú mapu má iba Slimák, ktorý je na Donovalách, vyťahujem svoju starú mapu z roku 1987 a zisťujem našu pozíciu. Po dôkladnej štúdii mapy zamietame návrat a putujeme dolinou v domnienke, že sa nám podarí rýchly výstup na Krížnu mimo značeného chodníka. Asi po hodine zastavujeme na malej lúke uprostred lesa a plánujeme bivak, pretože Buco ma menšie problémy. Ja sa vyberám na obhliadku terénu. Asi po 10 min. stúpania od nášho bivaku pozorujem koniec lesa a predomnou sa rozprestiera vrchol, na ktorom je vidno siluetu nejakých chatrčí pripomínajúcich salaš. Vraciam sa späť a referujem, čo som videl. Po dlhšej debate niečo málo jeme a ideme spať, pretože nás čaká kolmý výstup na Krížnu.
Ráno sa prebúdzam do slnečného dňa a vyzerá to, že sa poriadne zapotíme. Keďže Buco nie je priaznivcom skorého vstávania, zo spacáku vylieza až o 10 hodine. Medzi tým prechádza okolo nás niekoľko turistov. Pre istotu sa ich preto pýtam na trasu, aby som sa uistil či ma moja stará mapa neklame. Po diskusii zisťujem, že sme naozaj pod Krížnou a že to čo vidieť nie je salaš, ale je to vojenská stanica. Ďalej sa dozvedám, že kolmo cesta nevedie a že musíme na rázcestie pod Kráľovou studňou, odkiaľ sa po hrebeni dostaneme na Krížnu. Naša dohoda s druhou partiou však znela „o 12:30 na Krížnej“ a tak vyrážame kolmo. Čaká nás výstup niečo cez 1km s prevýšením približne 700m a tak si ešte doplňujeme zásoby vody v miestnom potôčiku a stúpame smelo na hrebeň. Krížna je čo by kameňom dohodil, no nie a nie tam dôjsť. Preto sa točíme doprava a hodláme vystúpiť na Krížnu vedľajšou dolinou (javí sa nám to ako jednoduchšia trasa). Buco však stále zaostáva (zdravotné problémy) a na hrebeň doráža až 10 min. po mne. To nesmierne nadšenie zo zdolania toho kopca sa nedá ani opísať. Nie som síce na vrchole, no som šťastný, že mám to prekliate stúpanie za sebou. Skladám si svoj ťažký batoh a idem si obzrieť druhú stranu hrebeňa. Po krátkom oddychu pokračujeme na vrchol, ktorý je vzdialený iba 10min. cesty po hrebeni.
Krížna (1574 m), konečne sme dorazili. Nachádzame sa na treťom najvyššom vrchole Veľkej Fatry, odkiaľ je nádherný výhľad. Je poriadne horúco a niet sa kam schovať pred slnkom. Vyťahujem mobilný telefón a volám Slimákovi, aby som zistil kde sa nachádzajú, lebo je 13:00 a na Krížnej ich ešte niet. Dozvedám sa, že oni ešte len pred dvomi hodinami vyrazili z Donovál a tak sa teda ukladáme k obedňajšej sieste a hodláme na nich počkať.
Je takmer 17-ta hodina a Slimákova parta lapajúc po dychu pomaly dobíja vrchol. Všetci skladajú batohy a doplňujú si stratenú energiu ľahkou večerou. Do počtu chýba už iba Farmár s priateľkou, ktorý je ešte v Rybovskom sedle. Po krátkom oddychu začína študovanie mapy a diskusia na tému ako prenocovať. Keďže s istých domorodých kruhov sa k nám dostalo, že na Chyžkách, kde sme plánovali nocovať, šarapatil medveď, začali sme hľadať nové miesto. Po krátkom telefonáte sa všetko vyriešilo. Pod Suchým vrchom (1541 m) je salaš a neďaleko je vraj chajda menom Mandolína. Balíme teda veci a vyrážame na najvyšší vrchol Veľkej Fatry, Ostredok (1592 m). Cesta je vcelku príjemná, vedie hôľnym hrebeňom s výhľadom na turčiansku i liptovskú stranu. Z Ostredka zostupujeme a Suchý vrch obchádzame zľava až sa zastavujeme na salaši, kde doplňujeme zásoby vody a dvojica ide na prieskum Mandolíny. Od bratov Čechov sa dozvedáme, že sú tam vraj myši a tak spia radšej na salaši. Ale to už prichádzajú naši prieskumníci a vravia „je to v pohode“ a tak odchádzame na Mandolínu.
Po takmer bezproblémovej noci, iba s jednou myšacou návštevou, ktorá sa u nás dlho neohriala sme vstali do prekrásneho rána. Všetci nadšení z ďalšieho prekrásneho dňa začínajú baliť. Iba ja sa ponevieram okolo chajdy a preklínam ráno. Môj žalúdok neposlúcha a tak ho krotím nejakými liekmi a pomaly vyrážam za ostatnými. Cesta mi ubieha pomaly, pretože strmšie klesáme. Cez malebné trávnaté lúčky Chyžky (1340 m) pokračujeme pod široký masív Ploská (1532 m). Namáhavému výstupu sa vyhýbame traverzom po modrej značke v západnom svahu masívu a pokračujeme na Chatu pod Borišovom (1300 m). Tu sa občerstvujeme perfektnou kapustovou polievkou a pivom. Po obedňajšej sieste opäť pomaly pokračujeme k nášmu dnešnému cieľu, ktorým je horský hotel Smrekovica. Od chaty sa vydávame po zelenej značke smerom na východ. V ľavom úbočí traverzujeme masív Ploskej (1532 m), ktorá sa vypína vysoko nad vysokým záverom Ľubochnianskej doliny. Ja s Buco ostávame v sedle pod Ploskou a ostatní pokračujú ďalej cez národnú prírodnú rezerváciu Čierny kameň. Vrchol Čierneho kameňa sa obchádza z dôvodu ochrany prírody zalesneným západným úbočím. Ďalej sa prechádza cez hrebeňový úsek hôľnej poľany Minčol (1398 m) a aj tento vrchol sa obchádza po vrstevnici veľmi strmým lavínovým svahom. Trasa pokračuje do Južného Rakytovského sedla. Tu doháňame partiu, ktorá nás opustila v sedle pod Ploskou a sledujeme skupinku odvážlivcov, ktorí sa pokúšajú zdolať Rakytov. Vo všeobecnosti je Rakytov považovaný za najkrajší vyhliadkový bod Veľkej Fatry, ktorý je možné zdolať priamym výstupom po hrebeni. Pre nedostatok síl, však jednohlasne volíme traverz po žltej značke a vyhýbame sa tak namáhavému výstupu za cenu najkrajšieho výhľadu. Neľutujeme však, že sme prepásli Rakytov, lebo počasie nám zatiaľ praje a nádherný výhľad nám poskytla celá predošlá hrebeňovka. Postupujeme lesom cez úbočie Tanečnice (1460 m) a cez viaceré menšie poľany do sedla Skalnej Alpy. Cele úbočie Skalnej Alpy traverzujeme chodníkom v jej východnom svahu a po okraji lesa schádzame k horskému hotelu Smrekovica. Tu sa občerstvujeme kofolou a pivom a keďže nemáme dostatok peňazí na hotel ukladáme sa k spánku u neďalekej chatky.
Je nádherná hviezdna noc a všetci zaspávame s tým, že zajtra konečne zavŕšime naše putovanie takou malou lahôdkou a tou je návšteva obce Vlkolínec, ktorá je zapísaná do Zoznamu pamiatok svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Okolo druhej hodiny rannej sa však budíme na hromy a blesky, ktoré predpovedajú blížiacu sa búrku. Rýchlo staviame stany a prístrešky, aby sme sa mohli schovať pred dažďom. Ráno sa prebúdzame do hmly a dažďa. Počasie je nanič a preto nepokračujeme po zelenej značke cez Vlkolínec do Ružomberku, ale vydávame sa po modrej do Podsuchej. Je to nekonečná asfaltka, no my sme mali šťastie a chytili sme stop do Podsuchej, odkiaľ sme pokračovali spojom SAD do Ružomberku a odtiaľ vlakom na náš rodný východ do Prešova.
Pre nazornost trasy (popis prvej hrebenovky - NT som niekde stratil):
Veľká Fatra
Naše putovanie opäť začína. Tento krát je naším východiskovým bodom obec Staré Hory, kam sme sa dostali autobusovým spojom SAD (Donovaly-Staré Hory). Sme už iba dvaja, pretože zvyšok osadenstva sa rozhodol stráviť aj ďalšiu noc na Donovalách. Z autobusovej zastávky kráčame asfaltkou po zelenej a v obci Turecká plánujeme odbočiť na žltú. Počasie nám praje. Je horúci, slnečný podvečer a my sme tak uťahaní po predošlých dňoch, že prestávame pozorne sledovať značku. Zastavujeme sa až na konci dediny a zisťujeme, že sme pravdepodobne zabudli odbočiť. Keďže novú mapu má iba Slimák, ktorý je na Donovalách, vyťahujem svoju starú mapu z roku 1987 a zisťujem našu pozíciu. Po dôkladnej štúdii mapy zamietame návrat a putujeme dolinou v domnienke, že sa nám podarí rýchly výstup na Krížnu mimo značeného chodníka. Asi po hodine zastavujeme na malej lúke uprostred lesa a plánujeme bivak, pretože Buco ma menšie problémy. Ja sa vyberám na obhliadku terénu. Asi po 10 min. stúpania od nášho bivaku pozorujem koniec lesa a predomnou sa rozprestiera vrchol, na ktorom je vidno siluetu nejakých chatrčí pripomínajúcich salaš. Vraciam sa späť a referujem, čo som videl. Po dlhšej debate niečo málo jeme a ideme spať, pretože nás čaká kolmý výstup na Krížnu.
Ráno sa prebúdzam do slnečného dňa a vyzerá to, že sa poriadne zapotíme. Keďže Buco nie je priaznivcom skorého vstávania, zo spacáku vylieza až o 10 hodine. Medzi tým prechádza okolo nás niekoľko turistov. Pre istotu sa ich preto pýtam na trasu, aby som sa uistil či ma moja stará mapa neklame. Po diskusii zisťujem, že sme naozaj pod Krížnou a že to čo vidieť nie je salaš, ale je to vojenská stanica. Ďalej sa dozvedám, že kolmo cesta nevedie a že musíme na rázcestie pod Kráľovou studňou, odkiaľ sa po hrebeni dostaneme na Krížnu. Naša dohoda s druhou partiou však znela „o 12:30 na Krížnej“ a tak vyrážame kolmo. Čaká nás výstup niečo cez 1km s prevýšením približne 700m a tak si ešte doplňujeme zásoby vody v miestnom potôčiku a stúpame smelo na hrebeň. Krížna je čo by kameňom dohodil, no nie a nie tam dôjsť. Preto sa točíme doprava a hodláme vystúpiť na Krížnu vedľajšou dolinou (javí sa nám to ako jednoduchšia trasa). Buco však stále zaostáva (zdravotné problémy) a na hrebeň doráža až 10 min. po mne. To nesmierne nadšenie zo zdolania toho kopca sa nedá ani opísať. Nie som síce na vrchole, no som šťastný, že mám to prekliate stúpanie za sebou. Skladám si svoj ťažký batoh a idem si obzrieť druhú stranu hrebeňa. Po krátkom oddychu pokračujeme na vrchol, ktorý je vzdialený iba 10min. cesty po hrebeni.
Krížna (1574 m), konečne sme dorazili. Nachádzame sa na treťom najvyššom vrchole Veľkej Fatry, odkiaľ je nádherný výhľad. Je poriadne horúco a niet sa kam schovať pred slnkom. Vyťahujem mobilný telefón a volám Slimákovi, aby som zistil kde sa nachádzajú, lebo je 13:00 a na Krížnej ich ešte niet. Dozvedám sa, že oni ešte len pred dvomi hodinami vyrazili z Donovál a tak sa teda ukladáme k obedňajšej sieste a hodláme na nich počkať.
Je takmer 17-ta hodina a Slimákova parta lapajúc po dychu pomaly dobíja vrchol. Všetci skladajú batohy a doplňujú si stratenú energiu ľahkou večerou. Do počtu chýba už iba Farmár s priateľkou, ktorý je ešte v Rybovskom sedle. Po krátkom oddychu začína študovanie mapy a diskusia na tému ako prenocovať. Keďže s istých domorodých kruhov sa k nám dostalo, že na Chyžkách, kde sme plánovali nocovať, šarapatil medveď, začali sme hľadať nové miesto. Po krátkom telefonáte sa všetko vyriešilo. Pod Suchým vrchom (1541 m) je salaš a neďaleko je vraj chajda menom Mandolína. Balíme teda veci a vyrážame na najvyšší vrchol Veľkej Fatry, Ostredok (1592 m). Cesta je vcelku príjemná, vedie hôľnym hrebeňom s výhľadom na turčiansku i liptovskú stranu. Z Ostredka zostupujeme a Suchý vrch obchádzame zľava až sa zastavujeme na salaši, kde doplňujeme zásoby vody a dvojica ide na prieskum Mandolíny. Od bratov Čechov sa dozvedáme, že sú tam vraj myši a tak spia radšej na salaši. Ale to už prichádzajú naši prieskumníci a vravia „je to v pohode“ a tak odchádzame na Mandolínu.
Po takmer bezproblémovej noci, iba s jednou myšacou návštevou, ktorá sa u nás dlho neohriala sme vstali do prekrásneho rána. Všetci nadšení z ďalšieho prekrásneho dňa začínajú baliť. Iba ja sa ponevieram okolo chajdy a preklínam ráno. Môj žalúdok neposlúcha a tak ho krotím nejakými liekmi a pomaly vyrážam za ostatnými. Cesta mi ubieha pomaly, pretože strmšie klesáme. Cez malebné trávnaté lúčky Chyžky (1340 m) pokračujeme pod široký masív Ploská (1532 m). Namáhavému výstupu sa vyhýbame traverzom po modrej značke v západnom svahu masívu a pokračujeme na Chatu pod Borišovom (1300 m). Tu sa občerstvujeme perfektnou kapustovou polievkou a pivom. Po obedňajšej sieste opäť pomaly pokračujeme k nášmu dnešnému cieľu, ktorým je horský hotel Smrekovica. Od chaty sa vydávame po zelenej značke smerom na východ. V ľavom úbočí traverzujeme masív Ploskej (1532 m), ktorá sa vypína vysoko nad vysokým záverom Ľubochnianskej doliny. Ja s Buco ostávame v sedle pod Ploskou a ostatní pokračujú ďalej cez národnú prírodnú rezerváciu Čierny kameň. Vrchol Čierneho kameňa sa obchádza z dôvodu ochrany prírody zalesneným západným úbočím. Ďalej sa prechádza cez hrebeňový úsek hôľnej poľany Minčol (1398 m) a aj tento vrchol sa obchádza po vrstevnici veľmi strmým lavínovým svahom. Trasa pokračuje do Južného Rakytovského sedla. Tu doháňame partiu, ktorá nás opustila v sedle pod Ploskou a sledujeme skupinku odvážlivcov, ktorí sa pokúšajú zdolať Rakytov. Vo všeobecnosti je Rakytov považovaný za najkrajší vyhliadkový bod Veľkej Fatry, ktorý je možné zdolať priamym výstupom po hrebeni. Pre nedostatok síl, však jednohlasne volíme traverz po žltej značke a vyhýbame sa tak namáhavému výstupu za cenu najkrajšieho výhľadu. Neľutujeme však, že sme prepásli Rakytov, lebo počasie nám zatiaľ praje a nádherný výhľad nám poskytla celá predošlá hrebeňovka. Postupujeme lesom cez úbočie Tanečnice (1460 m) a cez viaceré menšie poľany do sedla Skalnej Alpy. Cele úbočie Skalnej Alpy traverzujeme chodníkom v jej východnom svahu a po okraji lesa schádzame k horskému hotelu Smrekovica. Tu sa občerstvujeme kofolou a pivom a keďže nemáme dostatok peňazí na hotel ukladáme sa k spánku u neďalekej chatky.
Je nádherná hviezdna noc a všetci zaspávame s tým, že zajtra konečne zavŕšime naše putovanie takou malou lahôdkou a tou je návšteva obce Vlkolínec, ktorá je zapísaná do Zoznamu pamiatok svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Okolo druhej hodiny rannej sa však budíme na hromy a blesky, ktoré predpovedajú blížiacu sa búrku. Rýchlo staviame stany a prístrešky, aby sme sa mohli schovať pred dažďom. Ráno sa prebúdzame do hmly a dažďa. Počasie je nanič a preto nepokračujeme po zelenej značke cez Vlkolínec do Ružomberku, ale vydávame sa po modrej do Podsuchej. Je to nekonečná asfaltka, no my sme mali šťastie a chytili sme stop do Podsuchej, odkiaľ sme pokračovali spojom SAD do Ružomberku a odtiaľ vlakom na náš rodný východ do Prešova.
-
Yopo - účastník
- Příspěvky: 455
- Registrován: ned pro 11, 2005 18:56
od tuso » úte úno 21, 2006 7:27
Bedrich píše:VF neni narodni park.
Ale je. Tady máš seznam národních parků a chráněných krajinných oblastí Slovenska.
http://www.abcslovensko.sk/index.php3?s ... ky&jazyk=1
Být K.O. a říkat O.K. je tajemství úspěchu...
-
tuso - Moderátor
- Příspěvky: 6607
- Registrován: úte lis 29, 2005 12:19
- Bydliště: Ostrava
od tuso » úte úno 21, 2006 8:04
Bedrich píše:Hmm, tak je:)Ale donedavna nebyl mam dojem.Dik za info.
To víš, že se tak nenarodil. Nejdřív byl zasloužilý a pak národní umělec- vlastně park.
Být K.O. a říkat O.K. je tajemství úspěchu...
-
tuso - Moderátor
- Příspěvky: 6607
- Registrován: úte lis 29, 2005 12:19
- Bydliště: Ostrava
od Yopo » úte úno 21, 2006 10:08
Národný park VF bol vyhlásený nariadením vlády SR č. 140/2002 Z.z. zo 6.3.2002 s účinnosťou od 1.4.2002.
Územie NP sa nachádza v okrese Ružomberok (k.ú. Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Ružomberok, Ľubochňa), Martin (k.ú. Blatnica, Folkušová, Necpaly, Belá-Dulice, Turčianske Jaseno), Turčianske Teplice (k.ú. Mošovce a Rakša) a Banská Bystrica (k.ú. Dolný Harmanec, Staré Hory, Turecká, Motyčky).
Ochranné pásmo NP je v okrese Ružomberok (k.ú. Liptovská Osada, Ružomberok, Hubová, Ľubochňa, Stankovany), Dolný Kubín (k.ú. Kráľovany), Martin ( k.ú. Šútovo, Krpeľany, Turany, Nolčovo, Konské, Podhradie, Turčianska Štiavnička, Sklabinský Podzámok, Záborie, Sklabiňa, Turčianske Jaseno, Belá-Dulice, Folkušová, Blatnica), Turčianske Teplice (k.ú. Mošovce, Rakša, Háj, Turčiansky Michal, Čremošné), Banská Bystrica (k.ú. Dolný Harmanec, Harmanec, Staré Hory).
Výmera NP je 40 371,3433 ha a OP NP 26 132,5817 ha.
Územie NP sa nachádza v okrese Ružomberok (k.ú. Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Ružomberok, Ľubochňa), Martin (k.ú. Blatnica, Folkušová, Necpaly, Belá-Dulice, Turčianske Jaseno), Turčianske Teplice (k.ú. Mošovce a Rakša) a Banská Bystrica (k.ú. Dolný Harmanec, Staré Hory, Turecká, Motyčky).
Ochranné pásmo NP je v okrese Ružomberok (k.ú. Liptovská Osada, Ružomberok, Hubová, Ľubochňa, Stankovany), Dolný Kubín (k.ú. Kráľovany), Martin ( k.ú. Šútovo, Krpeľany, Turany, Nolčovo, Konské, Podhradie, Turčianska Štiavnička, Sklabinský Podzámok, Záborie, Sklabiňa, Turčianske Jaseno, Belá-Dulice, Folkušová, Blatnica), Turčianske Teplice (k.ú. Mošovce, Rakša, Háj, Turčiansky Michal, Čremošné), Banská Bystrica (k.ú. Dolný Harmanec, Harmanec, Staré Hory).
Výmera NP je 40 371,3433 ha a OP NP 26 132,5817 ha.
-
Yopo - účastník
- Příspěvky: 455
- Registrován: ned pro 11, 2005 18:56
od sedlo » úte kvě 16, 2006 14:40
to MIFR:Velkou Fatru jsem šel 6.-8.5.2006 z Ružomberoka na Borišov a potom přes Kečku do Revůc.Počasí nic moc hlavně v sobotu a neděli.V pondělí už to bylo dobré.Na to jsem si ale už na VF zvykl.Možná jsme se tam někde cestou potkali
- sedlo
- nováček
- Příspěvky: 158
- Registrován: pát kvě 12, 2006 16:24
- Bydliště: furt někde...
od mifr » úte kvě 16, 2006 17:12
sedlo píše:to MIFR:Velkou Fatru jsem šel 6.-8.5.2006 z Ružomberoka na Borišov a potom přes Kečku do Revůc.Počasí nic moc hlavně v sobotu a neděli.V pondělí už to bylo dobré.Na to jsem si ale už na VF zvykl.Možná jsme se tam někde cestou potkali
To je mozne...
Jestli jsi potkal tri lidi, z nichz mel jeden maskacovou gore-bundu...Tak to jsem byl ja...-
mifr - nadšenec
- Příspěvky: 1875
- Registrován: úte bře 15, 2005 14:04
- Bydliště: Brno
od mifr » úte kvě 16, 2006 17:18
Přípluv píše:Tak jsem hoď taky nějakou fotečku. Jo a pro Mifra, týden je pryč, fotofotofotototo...
CD dostanu zitra a ted nam v praci nejede net a navic jsou ty fotky pry spatne...Kamos mel pujceny fotak a nastavil to pravdepodobne nedobre...Tak jeste uvidim, zda neco ukazu
-
mifr - nadšenec
- Příspěvky: 1875
- Registrován: úte bře 15, 2005 14:04
- Bydliště: Brno
od sedlo » stř kvě 17, 2006 14:26
To je mozne... Jestli jsi potkal tri lidi, z nichz mel jeden maskacovou gore-bundu...Tak to jsem byl ja...[/quote]
Potkal jsem tři lidičky,nějaké maskáče tam byly, tuším mezi Rakytovem a Čiernym Kameňom,šli jsme dva - já a kámoška a bavili jsme se o Smrekovici ?
Jestli jsi potkal tri lidi, z nichz mel jeden maskacovou gore-bundu...Tak to jsem byl ja...[/quote]
Potkal jsem tři lidičky,nějaké maskáče tam byly, tuším mezi Rakytovem a Čiernym Kameňom,šli jsme dva - já a kámoška a bavili jsme se o Smrekovici ?
- sedlo
- nováček
- Příspěvky: 158
- Registrován: pát kvě 12, 2006 16:24
- Bydliště: furt někde...
od mifr » čtv kvě 18, 2006 9:48
sedlo píše:To je mozne...
Potkal jsem tři lidičky,nějaké maskáče tam byly, tuším mezi Rakytovem a Čiernym Kameňom,šli jsme dva - já a kámoška a bavili jsme se o Smrekovici ?
Jo, ze jste to ukecali na 150 SK,ne?
-
mifr - nadšenec
- Příspěvky: 1875
- Registrován: úte bře 15, 2005 14:04
- Bydliště: Brno
Příspěvků: 64
• Stránka 1 z 3 • 1, 2, 3